Jednodňový výlet - výlety z mojej ponuky - každý výlet prevážne na jeden deň
Všetky výlety
Poznávací zájazd a zájazdy
Všetky zájazdy
Plán výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk, každý výlet automaticky vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované výlety


Panstvo rytierov, slané zákusky a moja záhada.


Apríl je ohľadne počasia síce bláznivým mesiacom (a v tomto ruku veru šantí o sto tristo), no v túto nedeľu si povedal, že nás už nebude trápiť a doprial nám slnečný deň. Veď sme aj išli na krásny výlet, pre mňa samu z dvoch tretín neznámy.

V pláne bol hrad Bouzov, niekdajšie sídlo Rádu nemeckých rytierov, ktorý som robila tak dávno, že na fotkách som ho spoznávala, no ani za toho "oného" som si nevedela spomenúť, ako sa ide z parkoviska na hrad, plus dve ďalšie zastavenia, kde som nebola ešte nikdy - Múzeum Olomouckých tvarůžků a zámok v Náměšti na Hané.

Po jednom "wecku" na diaľnici a pri konci trošku hrboľatej ceste sa nám v diaľke konečne ukázala veža typická pre hrad Bouzov. Veď kto by ju nepoznal? Rozprávka "O princezně Jasněnce a létajícím ševci"  je známa snáď všetkým a scéna, kde princ prilieta k princeznej na vežu, kde je ona za trest zatvorená, je pre túto rozprávku snáď najtypickejšia. No a tou vežou je práve veža hradu Bouzov. 

Keďže ani po výstupe z autobusu sa mi miesto nezdalo známe, opýtala som sa pre istotu miestnych, "jak nejblíž na hrad". Odpoveďou mi bolo, že tu všetky cesty vedú na hrad a tak sme si to strihli priamo cez park a o pár minút sme už stáli pred hradbami. Musím pochváliť pani sprievodkyňu za jej výborný výklad a hlavne úžasne silný a zvučný hlas. Tu sa nám veru nestalo, že by tí vzadu nepočuli.

Po prehliadke hradu sme si ešte spravili pár fotografií a kúpili niekoľko magnetiek, ale hlad nás už hnal do neďalekých Loštíc, ktoré sú jediným miestom v celej Českej republike, kde sa vyrábajú originálne Olomoucké tvarůžky.

Otvorili tam teraz veľmi pekné múzeum, kde sa dozviete všetko o histórii vzniku tohto syra so "zvláštnou" arómou a aj o niekdajšom aj dnešnom spôsobe jeho výroby. Okrem Múzea je v Loštiaciach Tvarůžková cukrárna a reštaurácia u Coufalů, ktoré sa špecializujú na jedlá z tohto syra.

Ja sama som túto smradľavú potvoru ešte nikdy nejedla a tak som sa podujala navštíviť cukráreň. V ponuke boli sladké ale aj tvarůžkové zákusky a tak mi na tanieri pristáli dve slané jednohubky a na vyrovnanie chuti pre istotu aj sladká trubička. Musím uznať, že tie syrové "zákusky" sa dali zjesť, no boli strááááááááááááášne slané. Preto mi veru dobre padlo zakončiť slaný výbuch v ústach sladkým pohladením. A aj keď bola na námestí v ponuke aj tvarůžková zmrzlina, na jej ochutnanie som odvahu už nenabrala.

Po rozchode sme sa všetci opäť zišli v autobuse, ktorý nám začal trošku \"posmrdkávať\", pretože si nikto z nás neodpustil nekúpiť si tu tie pravé "kvargle". Cesta pokračovala k zámku Náměšť na Hané, pred ktorého kruhovitým plotom som zostala stáť ako prikovaná. Deja vu! Tu som už bola! Ale kedy? Veď ten zámok som nikdy nemala v ponuke výletov a môj muž so mnou na žiadne výlety nikdy nechodil! A vtedy mi to trklo! Keď sme ešte mali Fiat Multiplu, tak sme chodili na zraz podivínov, ktorí vlastnia toto nezvyčajné auto. A vtedy sme vrámci orientačného "behu" autom, kedy sme mali spoznávať tento kraj tým, že sme jazdili od pamiatky k pamiatke a plnili rôzne úlohy, prišli aj k plotu tohoto zámku a mali sme tu niečo zistiť, ale teraz som si nevedela spomenúť, čo.

Nechala som to tak, veď teraz nie je čas na nostalgiu, treba ísť kúpiť vstupenky. Na zámku nás už čakali a tak sme sa vybrali na jeho prehliadku. Ešte trošku odbočím - kým nás pán šofér čakal na parkovisku pred hradom Bouzov, rozprával sa tam s kolegom z iného autobusu a on mu povedal, že nech na zámok v Náměšti ani neideme, že to za to nestojí. 

Neverte šoférom! Nemal pravdu. Zámok je vo vnútri nádherný. Všetky dvere aj steny má krásne vymaľované - niečo v rokoku, niečo v secesii, no všade sú namaľované girlandy kvetov a pôsobí to veľmi upokojujúco a romanticky. Všetkých nás však najviac okúzlil netypický keramický luster nevyčísliteľnej hodnoty v jemne tyrkysovo-krémovo-ružovej farbe so stovkami drobných farebných kvietkov, s malými vtáčikmi a s keramickými drobnými hudobníčkami, ktoré na ňom sedia. Prehliadku zámku sme zakončili pri dvoch nádherných kočoch, z ktorých ten zdobnejší a pozlátený patril samému Olomouckému arcibiskupovi.

Ako som písala v úvode, počasie nám prialo po celý deň a až na ceste domov sa rozpršalo, čo zas bolo výborné pre podriemkávanie v autobuse. Tak sme šťastne dorazili do Bratislavy a prvá otázka na môjho manžela, keď som prišla domov, bola, či sme my naozaj boli pri tom zámku, ktorý má tú kruhovitú ohradu a čo sme tam vtedy mali zistiť. Zamyslel sa a povedal : "Počet vstupných brán".