Jednodňový výlet - výlety z mojej ponuky - každý výlet prevážne na jeden deň
Všetky výlety
Poznávací zájazd a zájazdy
Všetky zájazdy
Plán výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk, každý výlet automaticky vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované výlety


Tak sme zisťovali, aké sú gaštanové slávnosti v Modrom Kameni


Do najmenšieho mesta na Slovensku, do Modrého Kameňa, je z Bratislavy dosť dlhá cesta a nám trvala autobusom viac ako 4 hodiny. Za Levicami sme sa totižto zastavili obzrieť si Národnú kultúrnu pamiatku - Skalné obydlia v Brhlovciach. Po úvodnom slove pani sprievodkyne sme si prezreli miestnosti vysekané v skale, ktorá bola kedysi vytvorená sopečným prachom. Ľudia tu bývali už v čase Tureckých nájazdov a bývajú tu veru aj dnes. V týchto "domoch" je stabilná teplota 18 - 20 °C a v tých, kde sme boli my, je ukážka života tak, ako vyzeral pred 100 rokmi. 

Po zastavení sa v Brhlovciach sme už pokračovali rovno do Modrého Kameňa. Gaštanové slávnosti sa odohrávali v okolí hradu Modrý Kameň, ktorý je dominantou tohto mestečka. Hrad aj neskorší zámok postavený pri zrúcanine hradu patril po celý čas jeho existencie rodu Balassa. Dnes je tu však umiestnené múzeum hračiek a bábok. To sme si aj prezreli a boli sme zvedaví aj na Matelka, ktorý tu je vraj tiež. Sprievodca nám však vysvetlil, že aj napriek tomu, že Matelko patrí do expozície tohto múzea, je teraz odložený v depozitári, lebo ho rekonštruovali a teraz vystavený nie je. 

Po prehliadke múzea sme sa už vrhli na pečené gaštany a na všetko, čo z nich miestne gazdinky vyrobili - zákusky v mnohých podobách, gaštanové pyré, oblátky s gaštanovou náplňou, či gaštanové palacinky. Dali sa tu kúpiť aj sadenice Gaštana jedlého, ale aj jeho plody, nazbierané spod miestnych gaštanov. Veď hneď blízko hradu predávali gaštany zo stromov, ktoré sme aj videli. Vzhľadom k tomu, že hrad bol dosť ďaleko od stanovišťa autobusu, mnohí z nás si zakúpili gaštany práve u tohto predajcu a odložili si ich tam s tým, že si ich vyzdvihnú cestou domov. Ja som však chcela najprv zistiť, ako vyzerajú slávnosti, tak som si povedala, že si gaštany prídem kúpiť neskôr. Veď ich tam mali viac ako 4 prepravky. Keď som tam však po asi 2 hodinách prišla, gaštanov na predaj už nebolo! Tak som sa pustila do reči s majiteľkou tohto sadu a tá ma pozvala na "pokec" k ich vonkajšiemu sedeniu, priamo pod gaštanové stromy. Mnohé z nich boli poškodené chorobou a tak som bola zvedavá, ako to s tými gaštanmi je.

A je to vraj horšie, ako sa hovorí, lebo naozaj zomierajú. Napáda ich rakovina, ktorá sa však šíri vzduchom ako huba. Preto sa nakazia ako staré stromy, tak aj mladé sadenice. Skúšali už všetko. Striekať, očkovať, chodia ich sem skúmať vedci. Každý strom je označený špeciálnym identifikačným štítkom a z každého stromu už odobrali vzorku kôry a vyrobili mu vakcínu na mieru ... no aj tak je to také rozpačité. Smutné na tom je, že gaštan prvý krát zarodí až v 10 - 15-tich rokoch svojho života. Majiteľka sadu však stále verí, že gaštany s touto pliagou zabojujú. 

No a keď sa mi už neušli ich gaštany, tak ma pozvala, nech si ich nazbieram vlastnoručne. Počas nášho rozhovoru totižto padali zo stromov ako hnilé hrušky - každú chvíľku bolo počuť buchnutie o zem.

Tak sme si zobrali košík a pustili sa do zbierania. Plody gaštanu jedlého sú uložené (obyčajne po troch) v pichľavom obale, z ktorého ich treba vybrať. Najlepšou technikou je obal poriadne rozšliapnuť a tým sa lesklé, červenohnedé plody uvoľnia. Potom ich už stačí len zodvihnúť zo zeme.

No a keď už som bola pri zdroji takých vzácnych informácií, opýtala som sa aj na to, prečo sú občas gaštany kúpené v obchode a doma upečené vo vnútri také sivohnedé, akoby hnilé. Tie vraj ale nie sú hnilé, ale už staré, prestáte, lebo gaštany ani im vraj nevydržia ani do Vianoc. Gaštany je nutné čo najneskôr po nazbieraní upiecť a dovtedy ich skladovať najlepšie v chladničke.

Teraz však ešte trošku späť k slávnostiam. Okrem množstva stánkov s gaštanovými špecialitami, vínom či burčiakom, ale aj s chlebovými plackami pečenými v peci, pečeným mäsom či klobásami, tu bolo aj pódium s hudbou. Spievali tu aj Gizela Oňová či Zuzana Haasová. Kynológovia predvádzali, čo dokážu ich psy a boli tu aj ukážky lukostreľby. Kto sa chcel trošku poprechádzať mimo všetkého tohto ruchu, mohol si zájsť prezrieť kalváriu, ktorá je tiež súčasťou hradného kopca.