Jednodňový výlet - výlety z mojej ponuky - každý výlet prevážne na jeden deň
Všetky výlety
Poznávací zájazd a zájazdy
Všetky zájazdy
Plán výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk, každý výlet automaticky vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované výlety


Nitra, Dražovce a Oponice na (dnes už) retroautobuse Škoda 706 RTO


Plánovať výlety začiatkom roka (do 1. apríla) býva dosť komplikované, pretože to je väčšina hradov a zámkov uzavretá a ešte býva zima. Turisti sa však už postupne "prebúdzajú" a tak som tento rok vsadila na Nitru. No a aby ten výlet nebol len taký obyčajný, obohatila som ho jazdou na autobuse, ktorý u nás jazdil v polovici 20. storočia - na Škode 706 RTO. 

Z Bratislavy sme vyrazili ráno sprevádzaní zamračeným počasím, no kvapky dažďa zostali po celý deň uväznené v mrakoch a počas dňa občas dokonca vykuklo aj slniečko. Po príchode do Nitry sme sa najprv stretli so sprievodcom, ktorý nás odviedol na Nitriansky hrad. Sprievodca bol dnes štýlovo oblečený v staroslovanskom odeve a tým pekne zvýraznil historickú spätosť tohto miesta so starými Slovanmi. Veď ktoré naše mesto sa pýši toľkými prvenstvami ako Nitra? Nitra bola prvým slovanským mestom, prvým sídlom kniežaťa a bolo tu aj prvé biskupstvo a arcibiskupstvo na našom území. 

Na hrade sme najprv navštívili katedrálu Sv. Emeráma, ktorá sa skladá z troch navzájom spojených kostolov, z ktorých každý bol postavený v inom storočí. Najnovšia zmena, ktorá v katedrále nastala, je hrob kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorý tu je pochovaný.

Po prehliadke katedrály sme si prezreli jediné Diecézne múzeum u nás, ktoré je práve na Nitrianskom hrade. Musím oceniť ústretovosť zamestnankyne múzea, pretože aj napriek tomu, že múzeum ešte nemalo byť otvorené, sprístupnila nám jeho priestory a my sme v ňom mohli obdivovať pamiatky z obdobia Nitrianskeho kniežatstva, staré listiny písané cyrilikou a hlaholikou aj kópiu najstaršej knihy na našom území. V suteréne múzea sme zas mohli obdivovať cirkevné kalichy, kríže a iné cennosti zo zlata a striebra vykladané drahými kameňmi.

Po prehliadke hradného kopca sme sa ešte zastavili pri pre Nitru typickom Corgoňovi a potom sme si už dali krátku prestávku na obed v centre Nitry. Tam pre nás potom aj prišiel autobus, ktorý bol pre mnohých výletníkov dnes hlavnou perličkou programu. Jedných vozil do školy, druhých do práce, spomínali aj na to, ako v ňom cestovali do Bulharska! 80 km rýchlosťou, bez klimatizácie a s hučiacim motorom! Ale vtedy boli radi aj za to a dnes tie spomienky už len vyčarúvali úsmevy na ich tvárach. 

A tak sme sa vybrali tým krémovo-červeným autobusom z Nitry do Dražoviec, kde nás čakala jedna z najstarších pamiatok na Slovensku - kostolík v Dražovciach. Och, pardon, nenazývajte ho kostolík! Je to kostol! Aj napriek tomu, že je taký malý, nemá sa mu hovoriť kostolík, pretože v dobe svojho vzniku, v polovici 11. storočia, to bol vrchol staviteľstva a to najväčšie, čo v tom čase naši predkovia dokázali postaviť!

Dražovský kostol stojí na vyvýšenine, na ktorej sa krásne vypína a je ho vidieť z každej strany. Horšie to bude v budúcnosti s pohľadom od kostola - z kopca do údolia pod ním - "skrášľovať" ho bude obrovský park automobilky Land Rover ...

Po prehliadke kostola sme opäť nastúpili do retro autobusu a pobrali sme sa na posledné miesto dnešného putovania, do neďalekých Oponíc.

V pláne bola prehliadka Apponyiovskej knižnice, ale aj s prekvapením. Interiér knižnice bol zahalený tmou a osvetľovali ho iba sviečky na stoloch františkánskych mníchov, ktorých celoživotnou úlohou bolo prepisovanie kníh. Ocitli sme sa v 15. storočí. K týmto mníchom prišiel iný mních, ktorý v knižnici hľadal vzácnosť, knihu kníh, ktorá už nebola písaná ručne, ale bola vytlačená strojom vďaka vynálezu Johanna Gutenberga. Chválil prácu Gutenberga, vďaka ktorej mohli mnísi skončiť s ručným prepisovaním kníh, no našiel tam ešte väčšiu vzácnosť, knihu svietiacu a hovoriacu, knihu zo storočia dvadsiateho prvého - tablet. Ten malo v rukách malé, v bielom oblečené dievčatko, čo symbolizovalo stret starého s novým, no zdôraznilo aj nutnosť zachovania a ochrany takých vzácností, akými sú staré, po storočia uchovávané knihy.

Po  skončení tohto krátkeho divadelného predstavenia nám mních porozprával o ťažkom údele kníh z Apponyovskej knižnice, o ich putovaní z Bratislavy do Oponíc, o ich ničení aj o zmŕtvychvstaní mnohých z nich, za čo môžu ďakovať františkánskemu mníchovi Vševladovi Gajdošovi z Veľkej Mane.

Celí rozcítení divadlom a smutným rozprávaním o osudoch Apponyiovskej knižnice sme sa ešte zastavili v hrobke rodu Apponyi a potom sme už nastúpili do retroautobusu, ktorý nás odviezol do Nitry. Tam sme prestúpili do nášho moderného autobusu a vrátili sme sa do Bratislavy.