Jednodňový výlet - výlety z mojej ponuky - každý výlet prevážne na jeden deň
Všetky výlety
Poznávací zájazd a zájazdy
Všetky zájazdy
Plán výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk, každý výlet automaticky vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované výlety


Ako v Starej Bystrici pochopili, ako sa má robiť cestovný ruch ... a ako sme sa búrkam vyhýbali


Tohtoročný koniec mája bol akýsi studený. Zima, dažde, sychravo. Aj napriek tomu, že na tento víkend už konečne hlásili teplejšie, strašili meteorológovia zasa s búrkami. Počasie je však to jediné, čo ešte zatiaľ ovplyvniť nevieme, tak sme sa vybrali na výlet do Starej Bystrice, na Oravský hrad a do Žiliny vyzdrojení dáždnikmi.

Prvým bodom nášho dnešného putovania bol orloj v Starej Bystrici. Ja sama som tam bola prvý krát, no toto som naozaj nečakala. Nádherná mohutná stavba orloja (je to v podstate drevená socha zobrazujúca Pannu Máriu), no okrem orloja bolo nádherné aj námestie. Nanovo a veľmi vkusne vydláždené, uprostred s peknou fontánou zastrešenou sochou anjela Michala. Okrem toho všetky stavby po obvode námestia postavené alebo prestavané tak, aby ladili so stavbou Orloja. So šindľovými strechami, vychádzajúc z architektúry našich dreveníc.

Jednoducho povedané, veľmi pekné centrum tohto mestečka. Náš príchod som dopredu zahlásila na Informačné centrum, ktoré má priestory práve v budove orloja. Pani z infocentra mi oznámila, že keď prídeme, tak nám o orloji niečo porozpráva. Tak sa aj stalo. Prišli sme do Starej Bystrice, vystúpili z autobusu, postupne ponavštevovali toaletu a zhromaždili sme sa pred orlojom. Oznámila som panej z infocentra, že už sme asi všetci a ona pred nás predstúpila s mikrofónom. Pozerám na ňu, pýtam sa jej, načo má ten mikrofón. Pochopila som hneď, ako do mikrofónu povedala prvé slovo. Po bokoch orloja sú totižto skryté reproduktory a každé jej slovo sme pekne počuli z tých reproduktorov ... tak toto by ma veru nenapadlo!

A toto je aj vysvetlenie prvej časti nadpisu tohto môjho článku. Že v Starej Bystrici pochopili, že ak chcú v tomto zabudnutom  kúte sveta prežiť, tak musia vsadiť na turistov, ktorým však musia ponúknuť kvalitné služby. 

Všetci sme boli z toho, aké krásne mestečko sa zo Starej Bystrice stalo, takí unesení, že sme o tom básnili celou cestou na Oravský hrad. 

Prišli sme tam včas a všetci sme zvládli aj tých 660 schodov, ktoré nás na tomto hrade čakali. Pri opise tejto pamiatky však už nebudem taká nadšená ako pri Starej Bystrici. Hrad je impozantný, stavba úchvatná, no už by asi potreboval trošku aj zrekonštruovať. Vonkajšie omietky zašlé a ani inventár hradu ma veľmi neoslovil. Viem, je to hrad, no nemôžem si pomôcť, čakala som od neho viac.

Nad hradom sa postupne schyľovalo k búrke a práve keď sme boli v jeho najvyššej časti, strhol sa lejak. Všimla si to aj naša pani sprievodkyňa, ktorá nás upozornila, že už ideme von, tak nech si nachystáme dáždniky. O chvíľu však otvorila dvere a v okamihu bolo po búrke. Neskôr sa mi šofér nášho autobusu čudoval, o akom daždi to hovorím, keďže na neďalekom parkovisku spadli možno tri kvapky. Zapršalo však až cestou do Žiliny a to sme sedeli pekne v suchu v autobuse. 

Do Žiliny dážď ustal. Prišli sme tam o pol hodinku skôr ako bolo v pláne a tak sme sa - uťahaní zdolaním už spomínaných 660 schodov dohodli, že aj domov odídeme o pol hodinku skôr. A tak aj bolo. Prešli sme sa po Žilinskom námestí, poprezerali sme si stánky, niektorí navštívili aj reštaurácie a o trištvrte na šesť sme už štartovali autobus. A doterajšia ako-tak jasná obloha sa zatiahla, zdvihol sa veľký vietor a chýlilo sa k búrke. Pršalo aj celou cestou domov skoro až po Senec, no to nás už netrápilo.

Vyhli sme sa tedy dažďu a videli sme krásy severnej Oravy.