Jednodňový výlet - výlety z mojej ponuky - každý výlet prevážne na jeden deň
Všetky výlety
Poznávací zájazd a zájazdy
Všetky zájazdy
Plán výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk, každý výlet automaticky vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované výlety


Osvienčim - miesto obrovského utrpenia...

Prvý krát som bola v Osvienčime asi pred tromi rokmi s dvomi mojimi kamoškami. Tri baby sa vybrali do sveta a po pár zabočeniach do protismeru dorazili spletitými poľskými cestičkami na miesto, ktoré si Heinrich Himmler vybral za jeden z cieľov určených najprv na väznenie politických väzňov, potom na využívanie lacnej pracovnej sily a nakoniec na vyhladenie židovskej rasy. 

Vtedy sme zaparkovali na parkovisku a po zistení, že do tábora sa neplatí vstupné, sme doň v pokoji vošli a pomaly si prezerali jeho expozície. Keďže je história koncentračného tábora Osvienčim mojim koníčkom, rozprávala som o tom, ako a prečo vznikol a o tom, ako sa v ňom žilo aj umieralo mojim dvom poslucháčkam. Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby táborom sprevádzal sprievodca v prípade, že máte aspoň elementárne znalosti o tom, kde vlastne ste. Na každom kroku a pod každým exponátom sú tam podrobné popisy v troch jazykoch (PL,EN,DE) toho, kde ste a na čo sa pozeráte. Podľa mňa je Osvienčim hlavne o pocitoch. Prechádzate priestormi, kde pred 70 rokmi prebiehal život tak neskutočne odlišný od „normálnosti“!

Osvienčim je o tom, že strávim dostatok času tam, kde ma čo-to zaujalo a nemusím utekať za sprievodcom, ktorý ženie svoju skupinku tempom, ktoré sa mu musí vmestiť do časového harmonogramu.

To bolo pred tromi rokmi. Až teraz, keď som začiatkom júna 2012 organizovala svoj prvý výlet do Osvienčimu, som sa dozvedela, že Poliaci zaviedli povinných sprievodcov pre všetkých, ktorí prídu do tábora v čase od 10:00 do 15:00. Znamená to toľko, že ak si chcete tábor prezrieť sami, musíte doň vojsť pred desiatou, alebo až po pätnástej hodine. Ak to nestihnete do desiatej, tak sa nachystajte na nepeknú tlačenicu. O desiatej sa turniket pri vstupe do tábora zatvorí a do tábora nevojde ani noha. Každý návštevník si musí zakúpiť za 25 Zlotých poľského alebo za 40 Zlotých inojazyčného sprievodcu (slovenský ani český medzi nimi nie je !). Každý si prevezme prijímač so slúchadlami a čaká vo vstupnej hale až do 10:30, či 11:00, kým sa turniket neotvorí a všetci sa vyhrnú na malé nádvorie pred vstupom do tábora, kde si ich sprievodcovia po 20 – 25 členných skupinkách porozoberajú. Všetky skupinky sa takto naraz vyberú do priestorov tábora, čím sa jednotlivé baraky s expozíciami preplnia a ... no, mne sa to vôbec nepáčilo. Ľudia sa tlačili jeden cez druhého a v bloku 11 sa masa ľudí menila na „hada“, ktorý každému povolil „len nakuknúť“ a už ho ťahal ďalej.

Jediné možné (moje) vysvetlenie, prečo to Poliaci takto zaviedli, je zaručený príjem do „táborovej“ kasy. Za návštevu koncentračného tábora sa nikdy neplatilo a (podľa mňa hlavne z etického hľadiska) sa ani platiť nebude. Objekty tábora však treba udržiavať a okrem toho tu aj pracujú vedecké tými, ktoré dodnes skúmajú zachovalé dokumenty a ich, tak isto ako stálych zamestnancov, treba platiť. Tak aby to nebilo do očí, to Poliaci vymysleli takto. Za návštevu múzea sa neplatí, no zaplatíte za ich sprievodcu.

Je to divné, takto „naokolo“ ťahať z ľudí peniaze. Keby zaviedli povinný poplatok nazvaný ... napríklad „na obnovu tábora“ .... vo výške hoc aj 1€ za Auschwitz a 1€ za Birkenau, tak by to bolo možno prijateľnejšie a ak chce niekto sprievodcu, tak nech si ho zaplatí zvlášť. Všetko by zostalo v starých koľajach a človek by nebol do ničoho nútený.

Ďalší výlet do Osvienčimu organizujem začiatkom septembra a tak som pre istotu objednala slovenského sprievodcu, čím sa zvýšil poplatok za výlet z 26 na 31€. Čo už? Ja sa však od skupinky určite oddelím a pôjdem si svojim tempom.