Jednodňový výlet - výlety z mojej ponuky - každý výlet prevážne na jeden deň
Všetky výlety
Poznávací zájazd a zájazdy
Všetky zájazdy
Plán výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk, každý výlet automaticky vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované výlety


Zámok Velké Losiny "v pôvodnom znení"


Keď som si chystala materiály o výlete na zámok Velké Losiny a hrad Šternberk, narazila som na informácie, že na Velkolosinskom panstve sa od roku 1678 vykonávali inkvizičné procesy s "čarodejnicami". Neboli to len okrajové prípady, bolo to cielené upaľovanie hlavne žien ale aj mužov, chudobných ale aj tých najbohatších (dokonca kňazov), ktoré riadil inkvizičný sudca Boblig z Edestadtu celých 15 rokov. Súdne procesy sa vykonávali priamo na zámku Velké Losiny a pri zisťovaní podrobných informácií som narazila aj na zmienku o filme Kladivo na čarodejnice, ktorý v roku 1969 natočil Otakar Vávra na motívy rovnomennej knihy Václava Kaplického. Kniha vychádza z dochovalých písomných záznamov z losinských procesov a film bol pre jeho väčšiu autentickosť natáčaný priamo na zámku Velké Losiny. Nemala som však možnosť si film pozrieť pred návštevou zámku.

Zámok Velké Losiny a hrad Šternberk sú na "hranici časovej aj vzdialenostnej dosažiteľnosti" výletu na jeden deň z Bratislavy, veď Velké Losiny sú až na úrovni Ostravy, no aj tak som sa rozhodla tam ísť a myslím si, že som spravila dobre.

Tento časovo náročný výlet otvoril moju jesennú sezónu výletov naozaj veľkolepo. Skoro ráno sme nechali upršané počasie v Bratislave a nám na severnej Morave svietilo slnko. V zámku sme videli viac ako 400 ročné interiéry, ktoré ešte nikdy neboli reštaurované! A aj na hrade sme videli veľa zaujímavého. Na dôvažok sme nikde nemeškali, na všetko bolo dostatok času a celý výlet prebehol vo veľmi pokojnej atmosfére.

V zámku Velké Losiny sa nám "ušla" veľmi dobrá sprievodkyňa, ktorá nám rozprávala nielen o vystavených exponátoch ale aj o živote na tomto zámku.

Hneď v prvej miestnosti mňa osobne zaujala veľká mapa zavesená na stene s popisom losinského panstva. Zaujímavé na nej je, že je nakreslená na papieri, ktorý bol vyrobený v miestnej papierni, ktorú tu založil prvý majiteľ zámku - Jan ze Žerotína.

Vstup do najväčšej sály nebol ničím výnimočný až do poznámky sprievodkyne, ktorá nám oznámila, že podlaha, drevený kazetový strop, kachľová pec zdobená keramickými obkladačkami, maľby na stenách aj kožené tapety, ktoré tam viseli sú úplne pôvodné, z čias prvých majiteľov zámku, teda viac ako 400 rokov staré - ale ešte nikdy neboli rekonštruované !!! Vtedy sa mi strop už nezdal taký popraskaný a tyrkysovo zájdený, ani z neho visiace ozdobné ružice už neboli špinavo žlté, ale nadobudli zlatý odtieň a aj drevené lustre na sviečky - tiež pôvodné, nabrali na svojej kráse. Nebolo to baroko, boli sme ešte v čase starej renesancie, no nepamätám si zámok, kde by mali tak staré pôvodné interiéry.

Všimla som si aj to, že štvorce na kazetovom strope nemajú pravý uhol a utekajú niekam do kosoštvorca, no bolo mi vysvetlené, že v tej dobe nejaké pravé uhly neriešili. A to ma ešte viac prenieslo do tých starých čias.

Zaujímavá bola aj miestnosť s tromi vzácnymi tapisériami, ktorej steny boli pokryté zvláštnymi fialovými tapetami, ktoré vyzerali ako zamatové (tiež všetko originál).

K zámku neskorší majitelia pristavili barokovú kaplnku, ktorú sme tiež navštívili.

Ďalšou našou zastávkou bola neďaleká Velkolosinská papiereň. Tu si niektorí prezreli expozíciu o výrobe papiera, ostatní si radšej posedeli v miestnej reštaurácii. Potom sme nastúpili do autobusu a vybrali sa na hrad Šternberk.

Je to mohutné sídlo, ktoré jeho poslední majitelia - Lichtensteinovci , tak isto ako aj zámok vo Velkých Losinách, vlastnili až do roku 1945. Do hradu dali zaviesť elektrinu, kúrenie, vodovod aj kanalizáciu, dokonca tu sú aj dva výťahy - jeden na jedllo, ktorý bol ovládaný ručne, ale aj výťah osobný, poháňaný elektrinou.

Okrem vybavenia interiérov posledných majiteľov hradu si tu môžete prezrieť aj exponáty z uzavretých, verejnosti neprístupných hradov a zámkov severnej Moravy.

Na záver

Druhý deň ráno, v nedeľu, som sa zobudila s hlavou plnou losinských čarodejníckych procesov a tak som si pustila film Kladivo na čarodejnice, ktorý mi syn stiahol z internetu. Ak ste niekedy boli na zámku Velké Losiny, tak si ten film určite pozrite. Hneď jedna z prvých scén, kde miestny farár prichádza na zámok nahlásiť grófke Angelii Anne Sybille de la Gall, že žobráčka Marina Schuchová ukradla v kostole hostiu, je natáčaná v sále, kde na stene visí tá mapa z losinskej papierne. Starú pec a drevené lustre vo veľkej sále je vidieť vo viacerých scénach, ktoré tu boli natáčané, no pri scéne, kedy je v sále už len opitý Boblig so svojim pomocníkom a tackavo kráča ku kamere, je zabratý aj strop miestnosti so zlatými ružicami v celej jeho kráse. Inkvizítor Boblig bol vo filme ubytovaný v miestnosti s tapisériami, ktoré je tam pekne vidieť a všimnúť si môžete aj tie už spomínané zamatové tapety na stenách.