Jednodňový výlet na víkend z mojej ponuky - alebo zájazd cez víkend
Výlety a zájazdy na víkend - M.Gondolová
Poznávací zájazd alebo výlet cez víkend
Výlety a zájazdy na víkend - G.Murínová
Plán výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk, každý výlet automaticky vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované výlety


Veľká noc na Beckove


Hľadať lokalitu na návštevu počas veľkonočných sviatkov je niekedy ťažké - záleží totižto, nakedy tá Veľká noc "padne". V tomto roku to bolo tesne na rozhraní marca a apríla, takže už boli niektoré pamiatky otvorené a na niektorých bol dokonca aj veľkonočný program. Tak to bolo v sobotu, 31.3.2018, aj na hrade Beckov, ktorý bol ústredným motívom nášho veľkonočného výletu.

Cieľ bol, k nemu som pridala pár zastávok a v hre bol už len jeden hráč - počasie. A to malo byť všelijaké ...

Nastúpili sme teda s malou dušičkou a dáždnikmi do autobusu a vydali sa na skusy. Veď lokality, ktoré sme mali navštíviť, boli všetky pod holým nebom ...

Prvou zastávkou bola lokalita hneď s piatimi zaujímavosťami. 

  • s náčelníckou mohylou mladšej doby bronzovej starou 3200 rokov
  • s germánskym popolnicovým pohrebiskom spred 1700 rokov 
  • s pozostatkami Očkajovského renesančného kaštieľa
  • s prvým domom z pálenej tehly v tejto oblasti
  • a s nemeckým bunkrom typu Tobruk z II. svetovej vojny.


Toto všetko je na jednom jedinom mieste, na vyvýšenine pri ceste oproti Očkovskému cintorínu. Slniečko nám zatiaľ svietilo a po krátkej "foto" zastávke sme pokračovali do Parku miniatúr v Podolí. Tu je na lúke pri miestnej škole viac ako 60 makiet (hlavne) našich hradov, zámkov, chát, rozhľadní a rodných domov významných osobností, všetko v mierke 1 : 50 alebo 1 : 25 a z čias najväčšej slávy. A je tam aj maketa hradu Beckov, takže sme si mohli predstaviť, aký mohutný kedysi bol.

Avšak ani dnes nestratil zo svojej krásy a mohutnosti, o čom sme sa presvedčili, keď sme k jeho vstupnej bráne prišli po krátkom stúpaní do kopca. Ja sama som na ňom bola prvý krát a doslova ma ohúril svojou veľkosťou. Veď som ho toľkokrát videla z neďalekej diaľnice a odtiaľ vôbec nevyzeral taký veľký!

Po hrade nás sprevádzal sám pán kastelán a jeho mohutný hlas prekričal aj silné poryvy vetra signalizujúceho pomaly sa zhoršujúce počasie. Nebolo však zima, takže ten vietor nechladil, len nepríjemne fúkal do tvárí a vlasov. To však úplne zaniklo pri jedinečnom výklade pána kastelána, ktorý svoje rozprávanie obohatil častými vtipnými poznámkami, čo nám všetkým zlepšovalo náladu a výklad bol o to zaujímavejší. Najkrajšou časťou hradu je momentálne kaplnka, kde sú už opravené kamenné okenné rámy (o týždeň tam majú osadiť aj sklené tabule) a osadené nové drevené dvere. Zadná časť hradu, renesančný palác, ešte na opravy len čaká, ale aj to je v pláne. Treba však uznať, že záchranné práce na hrade sa naozaj vydarili, čo je vidno v expozícii na nádvorí hradu, kde sú zrovnávacie fotografie z minulosti a dneška. 

Prehliadka hradu skončila a my sme mali ešte asi dve hodinky na potulky po hrade a jeho okolí. Bolo na ňom hlavne veľa detí, ktoré sa zabávali hľadaním veľkonočných vajec ukrytých v rôznych zákutiach hradu. Na nádvorí stál stánok s občerstvením, ale aj stánok, kde plietli korbáče z vŕbového prútia. 

Po "prekutaní" všetkých zákutí hradu, objavení hradnej studne, prehliadke Malého skanzena pod hradom, prechádzke pomedzi náhrobkami židovského cintorína okolo cesty na hrad a koštovky výborných zákuskov v cukrárni pod hradom (kto si čo vybral), sme nastúpili do autobusu a pobrali sa k poslednej našej zastávke, na niekdajší dvorec slovanského veľmoža z 9.-10. storočia na vyvýšenine Kostolec pri obci Ducové

Po opustení Beckova nám však začalo pršať. Už som výletníkom oznamovala, že kto nemá chuť ísť na Kostolec v daždi, nech zostane v autobuse ... keď zrazu, ... po vjazde do Ducového, ... dážď ustal. Dažďový mrak zostal pred Ducovým a v Ducovom nás už čakala pani starostka, ktorá s nami na Kostolec išla a robila nám aj sprievodkyňu. 

Cesta na Kostolec dlhá asi kilometer viedla cez starú časť obce Ducové s niekoľkými tunajšími typickými domami. Sú to kultúrne pamiatky a ich majitelia musia udržiavať ich exteriér v tunajších typických farbách : v bielo - bledomodrej omietke a tmavozelených drevených okeniciach.  

... v diaľke sa napokon objavili drevené palisády označujúce významné miesto z našej histórie, dvorec slovanského veľmoža a jeho družiny. Dnes sú na tejto neveľkej plošine už len pozostatky z rotundy, ktorú tu dal postaviť neznámy veľmož a ktorá slúžila na liturgie ešte mnoho rokov po zániku dvorca. Rotunda s takými istými rozmermi stála aj na hradisku v Mikulčiciach a jedna stojí ešte dnes, v neďalekej Nitrianskej Blatnici, akurát že tá je už prestavaná do barokovej podoby. 

Drevené palisády tu stoja na tých miestach, kde stáli i kedysi, drevené brvná na zemi naznačujú miesto, kde boli obydlia veľmoža a jeho družiny. Tesne pri rotunde sa našli slovanské hroby, ale ako pohrebisko slúžilo toto miesto ešte dlho po tom, čo dvorec zanikol.