Jednodňový výlet - výlety z mojej ponuky - každý výlet prevážne na jeden deň
Všetky výlety
Poznávací zájazd a zájazdy
Všetky zájazdy
Plán výletov cestovnej agentúry jednodenne-vylety.sk, každý výlet automaticky vo vašej email schránke
Výlety a zájazdy do vašej mail schránky

realizované výlety


Keď sa o záchranu pamiatky stará ten, kto má oprávnenie používať hrdé meno Esterházy


Výlet do Galanty k dvom Esterházyovským kaštieľom a na Klobásový festival do Nových Zámkov "hrozil" daždivým dňom, ale nakoniec nás počasie nezradilo a zapršalo jediný krát. Aj to vtedy, keď sme boli schovaní v jednej z mála činných synagóg u nás.

Prvou zastávkou na našej ceste bola Galanta, kde nás čakal človek, ktorý patrí k trom ľuďom na svete, ktorí môžu používať meno Esterházy aj napriek tomu, že sa tak nenarodili. Je ním predseda Občianskeho združenia na záchranu Neogotického kaštieľa v Galante. Silným hlasom a plný entuziazmu nás hneď voviedol do priestorov prvého poschodia tohto kaštieľa, kde väčšine z nás klesla sánka. Steny ošarpané, na mnohých miestach bez podláh, stropy už len z drevených trámov, i keď niekde sa zachovali aj pôvodné štuky. Tak dnes vyzerá jeden z najkrajších a na svoju dobu najmodernejších kaštieľov v Uhorsku. Bol postavený na to, aby sa širokorozvetvená šľachtická rodina Esterházyovcov  mala kam vracať, aby sa obnovilo sídlo v ich rodnom meste, v Galante, odkiaľ jeden z najbohatších rodov Uhorska pochádza.  A tak autor myšlienky návratu centra rodu do jeho rodiska v roku 1861, keď bol kaštieľ dostavaný, pozval celú rozvetvenú rodinu na rodinnú slávnosť, aby im svoj nápad predstavil. Stretol sa však s odmietnutím, kaštieľ sa väčšine rodiny nepáčil a mnohí sa doslova otočili na päte a odišli. Smútok staviteľa neskôr znásobila smrť jeho detí a napokon sa so svetom, kde zostal nepochopený, rozlúčil aj on. 

Kaštieľ osirel a jeho poslední dedičia ho nakoniec v roku 1921 predali Československej republike. Priestory zámku potom načas využívam mestský úrad, až zostali na viac ako 20 rokov neobývané a chátrali, i keď s tým neobývaním to nie je tak celkom pravda. "Obývala" ho mládež a bezdomovci. Až prišiel na scénu už vyššie spomínaný nadšenec a pustil sa do práce. Najprv sám seba považoval za blázna, ale jeho myšlienka na obnovu tejto doslova ruiny nadchla aj ostatných. Začali sa pravidelné pracovné soboty bez nároku na odmenu a počet nadšencov sa zvyšoval. Prichádzali aj z okolitých obcí, blízke reštaurácie týmto "bláznom" donášali obedy zdarma, stavebné firmy dodávali materiál zdarma, dokonca stovky okenných tabúľ prízemia zasklili dvaja už "vyslúžilí" sklenári ... tiež zdarma. Práce pomaly postupovali, podarilo sa dostať pár dotácií, žiadali sa granty. Z interiérov zámku a z jeho okolia sa vyviezli tony odpadu a nádvorie zámku sa dnes stalo centrom kultúrneho života Galanty. 

Na opravu zámku je potrebných osem miliónov Eur. Prvoradá je oprava strechy, ale keď sa niekto z vás stretne so Zsoltom Takáčom, ktorý je tým "bláznom", ktorý s obnovou kaštieľa začal a ktorý zámkom aj sprevádza a sprevádzal aj nás, tak nebudete na pochybách, že sa mu tá oprava kaštieľa určite podarí. Je to človek, s ktorým sa vrámci propagácie cestovného ruchu u nás (bohužiaľ) len tak nestretnete. Človek, ktorý pochopil a všade to aj hlása, že kým si nezačneme vážiť vlastnú identitu, nikdy nebudeme hrdí na to, kým sme. Keď sa po siedmych rokoch obnovy kaštieľa vybral do rakúskeho Eisenstadtu, kde je dnes centrum rodiny Esterhýzy, uvidel množstvo materiálov podpísaných priezviskom Esterházy de Galántha. Až TU pochopil, čo ešte aj dnes znamená pre nás bezvýznamné mesto na juhu Slovenska pre asi 103 príslušníkov Esterházyovskej famílie, z ktorej si viac ako 80-ti ešte dnes to "de Galántha" píšu do všetkých úradných dokumentov! 

Každý rok organizujú školy v Galante školské výlety do Eisenstadtu. Vždy je o ne veľký záujem a ide aj 8 autobusov. Keď sa potom v Eisenstadte predstavia, že sú z Galanty, tak je tam naozaj cítiť, že si ich vážia, pretože tie deti prišli z "ich" mesta!

A ešte niečo. Eisenstadt ročne na turistickom ruchu (= na Esterházyovcoch!!!) zarobí cca 14 miliónov € .... ak by len 10% z toho zarobila Galanta ...

Predpokladám, že teraz tieto informácie predýchavate, ale ja musím v opise výletu pokračovať ...

Po prehliadke verejnosti zatiaľ neprístupných priestorov neogotického kaštieľa sme sa presunuli do pôvodom staršieho, renesančného kaštieľa Esterházyovcov. Do kaštieľa, kde sa narodili zakladatelia tohto rodu. Tento kaštieľ je obnovený a dnes je na jeho prízemí sobášna sieň a na poschodí časť exponátov Vlastivedného múzea v Galante. 

Aj keď by sme rozprávanie pána Takáča vedeli počúvať hodiny, museli sme sa s ním rozlúčiť, lebo nás už čakali v druhej budove Vlastivedného múzea v Galante. Tam totižto majú okrem exponátov týkajúcich sa presídlenia slovákov z Maďarska vrámci povojnovej repatriácie a krásnej historickej lekárne aj výstavu nádherných "čilejkárskych" krojov z okolia Levíc.

Polovica nášho výletu sa uzavrela, čakal nás ešte Klobásový festival v Nových Zámkoch. Po ceste tam sme sa však ešte zastavili v podnikovej predajni miestneho družstva v Tvrdošovciach, kde bola možnosť si zakúpiť ich "Tvrdošovské zlato", čo sú vlastne výrobky z Rakytníka rešetliakového, na ktorého pestovanie aj výrobu výrobkov z neho sa miestne družstvo zameriava.

Počasie sa úžasne držalo a prialo nám aj po príchode do Nových Zámkov. Avšak ani Nové Zámky neboli len o klobásach! Aj v tomto meste sme si spravili malú prechádzku po jeho zabudnutých pamiatkach a to s miestnym historikom. Najprv sme si prezreli kazematy pod františkánskym kláštorom, kde sa rehoľný život obnovil v podobe šiestich františkánov. Odtiaľ sme sa prešli Hlavným námestím obloženým stánkami, kde sme sa zastavili pri Stĺpe najsvätejšej trojice a na mieste, kde bol v roku 1710 popravený Ladislav Ocskay. Ukázali sme si aj studňu, ktorá tu je ešte z čias, kedy v Nových Zámkoch 22 rokov vládli Turci.

Poslednou zastávkou na našej prechádzke Novými Zámkami bola miestna synagóga (staršia bola v meste zbombardovaná počas náletov američanov v rokoch 1944-45). Tak ako aj v iných mestách, aj odtiaľto boli Židia počas 2. svetovej vojny odsunutí, ale aj keď sa ich sem vrátilo (z 5000) asi 200, má dnes židovská komunita v Nových Zámkoch asi 50 členov a miestna synagóga je činná.

Práve počas výkladu nášho sprievodcu sa na strechu synagógy spustil riadny lejak, ale kým sme vyšli von, už bolo po daždi a tak to zostalo aj počas cca 2,5 hodín, ktoré boli určené na účasť na Klobásovom festivale.